Už nejaký čas robím návody na systémy Windows 7, Ubuntu a Mac OS X. Publikujem ich (ako inak) na youtube. Ide prevažne o začiatočnícke veci, ale myslím si, že niekomu môžu pomôcť (už som sa stretol s rôznymi prípadmi). Videa sú radené do troch playlistov, Linux Tutorials, Windows Tutorials a Mac OS X Tutorials. Momentálne ich je iba pár (dokopy 16) ale postupne budem pridávať ďalšie. Keby ste mali záujem o nejaký určitý návod, tak mi napíšte a ja sa na to pozriem (nič ale negarantujem).
Linux Tutorials
Windows Tutorials
Mac OS X Tutorials
štvrtok 19. augusta 2010
Ubuntu 10.04 vs Windows 7
Nedávno (Apríl 2010) vyšiel nový Linux Ubuntu 10.04 a zase začala odveká hádka, či je lepší Windows alebo Linux Ubuntu. Rozhodol som sa preto otestovať obidva systémy aby som určil, ktorý je lepší (rýchlejší).
Testy som robil na mojom stolovom počítači, ktorý ma tieto parametre:
Operačný Systém (Windows): Windows 7 Ultimate Edition build 7600.16481 (32-bit) (Verzia ovládača GPU: 8.632.1.2000) (Všetky aktualizácie do dňa 23.5.2010)
Operačný Systém (Linux): Linux Ubuntu 10.04 (32-bit) (Kernel: 2.6.32-22-Generic, GNOME: 2.30.0, ATI/AMD FGLRX Graphics Driver 2:8.723.1, GCC 4.4.3 i486-Linux-GNU) (Všetky aktualizácie do dňa 23.5.2010)
Procesor: Intel Core 2 Duo E7300 (2.66GHz/1066/3MB)
Operačná pamäť (RAM): 4096 MB DDR2 (32 bitový systém ale využíva iba 3.2 GB RAM)
Základná doska: ASUS M/B P5N73-AM
Grafická karta: SAPPHIRE HD 4830 512MB GDDR3 (Čip ATI Radeon HD 4830)
Pevný disk: Western Digital 640 GB 7200 ot., SATA II
Monitor: HP w2448hc (pracovné rozlíšenie 1920x1200)
Zo začiatku sa mi táto myšlienka zdala celkom jednoduchá, spravím pár výkonnostných testov, nejaké tie grafy a bude to. Postupne som ale narážal na problémy, pre Linux a Windows totiž neexistuje spoločný nástroj, ktorý by testoval všetky (alebo aspoň tie hlavné) parametre systému, preto som musel nájsť programy, ktoré sú pre Linux a Windows. Chvíľu to síce trvalo ale našiel som zopár programov, ktoré sa na tieto účeli dajú použiť a pustil sa do práce. Za všetky gramatické chyby sa vopred ospravedlňujem.
1. Boot Time - Alebo tiež čas, ktorý potrebuje počítač aby spustil systém, testoval som ako dlho trvá spustenie systému bez a po prihlasovaciu obrazovkou (Login Screen), dokým nenabehol internet.
2. Výpočtová Rýchlosť - Ide o test rýchlosti a stability pomocou programu System Stability Tester, ktorý počíta číslo Pí na milióny desatinných miest.
3. 3D Benchmarking - Ako API som využíval OpenGL, kedže je na Windows aj Ubuntu a Tropics Benchmark vo verzií 1.2 od spoločnosti Unigine Corp.. Použil som dva profily, jeden "Normal" (aspoň podľa mňa) a druhý "HD" režim.
4. Prevod HD videa - Pomocou programu Handbrake som prekonvertoval 720p HD video z formátu MPEG-4 (FFmpeg) do H.264 (x264).
5. 7zip Benchmarking - 7zip je archivačný program pre Windows aj Linux, ktorý má aj možnosť testovania rýchlosti archivácie a rozbaľovania (pri .7z archíve).
6. John the Ripper Test -John the Ripper (skrátene aj John) je známy program na lámanie (niekto by povedal aj crackovanie) šifier a obsahuje výkonnostný test.
7. Test prehliadačov - Ako poslednú vec som testoval rýchlosť multiplatformových internetových prehliadačov (Firefox, Opera, Google Chrome a Chromium) pomocou stránky Peacekeeper od spoločnosti Futuremark (ktorá je známa svojím testovacím softvérom).
Záver - Zhrnutie (a môj názor).
1. Boot Time
Testoval som ako dlho trvá spustenie systému bez a po prihlasovaciu obrazovkou (Login Screen), dokým nenabehol internet. Počas testovania som samozrejme nepoužíval žiadne programy, aby nedošlo ku skresleniu údajov. U Ubuntu išlo o práve nainštalovaný systém, takže som nemusel vypínať žiadne dodatočné programy. Pri Windowse som vypol všetky moje programy, ktoré štartovali zo systémom. Snažil som sa aby systém fungoval, tak ako po inštalácií (čo sa mi aj celkom podarilo). Ako sa nakoniec ukázalo Ubuntu nabiehalo vždy rýchlejšie ako Windows (čo nieje až také prekvapenie). Nižšie máte aj graf s konkrétnymi hodnotami.
2. Výpočtová Rýchlosť
Ide o test rýchlosti a stability pomocou programu System Stability Tester (verzia 1.1.0), ktorý počíta číslo Pí na milióny desatinných miest. Skúšal som aj komerčný program BurnInTest od spoločnosti PassMark, ktorý robí celkové testy (CPU, 2D a 3D grafika, zvuk a podobne). Verzia BurnInTest na Windows išla celkom dobre ale port na Linux, bol hrozný. Inštalácia mi trvala cez hodinu, pretože chýbala jedna knižnica a trebalo zohnať špecifickú verziu, čo sa ukázalo ako celkom obtiažne. Tieto problémy som ale prekonal a pustil sa do testovania, problém ale nastal v tom, že program mal iné nastavenia ako Windows verzia a ukazoval úplne rozdielne výsledky. Preto upozorňujem každého aby tento soft rozhodne nepoužíval. Zato System Stability Tester (SST) je na Windows aj Linux a pri inštalácií a behu programu nenastali žiadne problémy. Program SST počíta Ludolfovo číslo (pí, ktoré je nekonečné) na desatinné miesta. Pri počítaní som použil Borweinov algoritmus a spracovanie cez dve vlákna, postupne som dal vypočítať pí na 2, 4, 8 a 16 milióny desatinných miest (každý výpočet som opakoval trikrát a urobil priemer). Pri žiadnom meraní, ani na Windows ani Linuxe, nedošlo k chybe. Najrýchlejší bol Ubuntu, i keď nie o veľa, ale predsa. Nižšie máte graf.
3. 3D Benchmarking
Ide o test výkonu grafickej karty. Ako API som použil OpenGL, pretože je na Windows aj Linux (narozdiel od DirectX). Na testovanie som použil program Tropics Benchmark (verziu 1.2). Použil som dve nastavenia, jeden som nazval "Normal" a druhý "HD" režim. Pokiaľ chcete vedieť všetky nastavenia, tak nižšie máte obrázky s výsledkami testov a aj s jednotlivými nastaveniami. V tomto teste jednoznačne vyhralo Ubuntu, ktoré malo pri obidvoch testoch vyššie skóre (u HD iba o trochu). Musím sa priznať, že zo začiatku som myslel, že vyhrá Windows, ale výsledok ma pekne prekvapil. Potom som skúsil, na porovnanie, aký bude výsledok u DirectX9 (ten bol o dosť lepší ako u OpenGL). Nižšie máte graf a obrázky s konkrétnymi hodnotami.
Konkrétne výsledky a konfigurácie:
Windows - OpenGL - Optimal
Windows - OpenGL - HD
Ubuntu - OpenGL - Optimal
Ubuntu - OpenGL - HD
Windows - DirectX9 - Optimal
Windows - DirectX9 - HD
4. Prevod HD videa
Test číslo štyri prebiehal tak trochu v "praktickom duchu". Konvertoval som HD Ready (1280x720) video s dĺžkou 19 minút a 53 sekúnd z formátu MPEG-4 do H.264. Použil som program Handbrake, verziu 0.9.4 (u Windows) a svn3313 (u Ubuntu), režim Regular >> Normal. U tohto testu boli výsledky podobné a líšili sa iba o pár sekúnd. Myslím si, že rýchlosť konvertovania sa vážne nelíši (podobne ako u výpočtovej rýchlosti) a čím viac testov by som spravil (spravil som tri), tým menej by sa výsledky líšili. Nižšie máte (zase) graf.
5. 7zip Benchmarking
7zip je archivačný program pre Windows aj Linux a obsahuje možnosť testovania rýchlosti systému. Pri tomto teste nie je veľmi čo povedať, z výsledku je jasné, že Windows je na tom lepšie ako Ubuntu. Je ale fakt, že pri Ubuntu som použil Beta verziu programu a tak možno došlo ku (menšiemu) skresleniu.
6. John the Ripper Test
John the Ripper (skrátene aj John) je známy program na lámanie (niekto by povedal aj crackovanie) šifier a obsahuje výkonnostný test. Ten testuje rýchlosť lámania (alebo skôr spracovania) rôznych kódovaní. Ja som použil štyri, FreeBSD MD5, OpenBSD Blowfish, BSDI DES a NT LM DES. Niektoré kódovania na tom boli podobne, iné sa zas líšili výrazne. Pokiaľ ale zoberieme priemer, tak je na tom Ubuntu rozhodne lepšie. To som už tak trochu vedel, pretože som crackoval wifi sieť (moju) s Aircrack-ng pod Windowsom aj Ubuntu, a Ubuntu bol vždy rýchlejší (a to o dosť).
7. Test prehliadačov
Pri tomto teste som narazil na problém, pretože internetové prehliadače nemajú žiadne vstavané Benchmarky a musel som nájsť nejaký jednotný spôsob testovania. Vďaka bohu existujú stránky, ktoré dokážu testovať výkon prehliadačov. Ja som našiel jednu z najpopulárnejších stránok, ktorú spravuje spoločnosť Futuremark, jej názov je Peacekeeper (celkom dobrý názov). Peacekeeper testuje v šiestich kategóriach, Rendering, Social networking, Complex graphics, Data, DOM operations a Text parsing. Testoval som štyri najpopulárnejšie prehliadače, Firefox, Opera, Chrome a Chromium (Open-Source verzia Chrome). Ako sa ukázalo Chromium a Opera ide vo Windowse rýchlejšie ale zase Chrome a Firefox idú lepšie na Ubuntu, preto si myslím, že je to v tomto prípade vyrovnané, ale posúďte to sami.
Záver
Záver si z tohto článku asi každý vyvodí sám, ja si ale myslím, že Ubuntu 10.04 nad Windowsom 7 vyhralo, nie o veľa ale predsa vyhralo. Čo sa týka mňa, rád používam obidva systémy, pretože každý má svoje plusy a mínusy. Windows 7 je zatiaľ najlepšia verzia Windowsu čo vyšla (to nie je teória ale fakt) a má dobrú podporu, niekedy si zahrám nejaké tie hry a celkom často používam software od Adobe (Photoshop, After Effects a Dreamweaver), ktorý na Ubuntu nie je. Ubuntu používam dosť často na technické veci, ako občasné programovanie alebo sa iba "hrám" zo systémom a zisťujem ako funguje, prezerám si internet (a sťahujem), tiež na ňom pozerám filmy (ale to aj na Windowse). Najlepšie je (aspoň podľa mňa) používať obe systémy naraz (Dualboot alebo VMware). Pokiaľ ale máte slabší počítač, tak vám rozhodne odporučím Ubuntu, ktoré na starších počítačoch (ale aj na netbookoch) ide oveľa lepšie. Dúfam, že vám tento článok aspoň niečo dal a nebolo to mrhanie času, keď máte nejakú otázku alebo pripomienku ohľadne tohto môjho testu, tak mi napíšte. P.S. Všetky grafy sú mojej výroby.
Testy som robil na mojom stolovom počítači, ktorý ma tieto parametre:
Operačný Systém (Windows): Windows 7 Ultimate Edition build 7600.16481 (32-bit) (Verzia ovládača GPU: 8.632.1.2000) (Všetky aktualizácie do dňa 23.5.2010)
Operačný Systém (Linux): Linux Ubuntu 10.04 (32-bit) (Kernel: 2.6.32-22-Generic, GNOME: 2.30.0, ATI/AMD FGLRX Graphics Driver 2:8.723.1, GCC 4.4.3 i486-Linux-GNU) (Všetky aktualizácie do dňa 23.5.2010)
Procesor: Intel Core 2 Duo E7300 (2.66GHz/1066/3MB)
Operačná pamäť (RAM): 4096 MB DDR2 (32 bitový systém ale využíva iba 3.2 GB RAM)
Základná doska: ASUS M/B P5N73-AM
Grafická karta: SAPPHIRE HD 4830 512MB GDDR3 (Čip ATI Radeon HD 4830)
Pevný disk: Western Digital 640 GB 7200 ot., SATA II
Monitor: HP w2448hc (pracovné rozlíšenie 1920x1200)
Zo začiatku sa mi táto myšlienka zdala celkom jednoduchá, spravím pár výkonnostných testov, nejaké tie grafy a bude to. Postupne som ale narážal na problémy, pre Linux a Windows totiž neexistuje spoločný nástroj, ktorý by testoval všetky (alebo aspoň tie hlavné) parametre systému, preto som musel nájsť programy, ktoré sú pre Linux a Windows. Chvíľu to síce trvalo ale našiel som zopár programov, ktoré sa na tieto účeli dajú použiť a pustil sa do práce. Za všetky gramatické chyby sa vopred ospravedlňujem.
1. Boot Time - Alebo tiež čas, ktorý potrebuje počítač aby spustil systém, testoval som ako dlho trvá spustenie systému bez a po prihlasovaciu obrazovkou (Login Screen), dokým nenabehol internet.
2. Výpočtová Rýchlosť - Ide o test rýchlosti a stability pomocou programu System Stability Tester, ktorý počíta číslo Pí na milióny desatinných miest.
3. 3D Benchmarking - Ako API som využíval OpenGL, kedže je na Windows aj Ubuntu a Tropics Benchmark vo verzií 1.2 od spoločnosti Unigine Corp.. Použil som dva profily, jeden "Normal" (aspoň podľa mňa) a druhý "HD" režim.
4. Prevod HD videa - Pomocou programu Handbrake som prekonvertoval 720p HD video z formátu MPEG-4 (FFmpeg) do H.264 (x264).
5. 7zip Benchmarking - 7zip je archivačný program pre Windows aj Linux, ktorý má aj možnosť testovania rýchlosti archivácie a rozbaľovania (pri .7z archíve).
6. John the Ripper Test -John the Ripper (skrátene aj John) je známy program na lámanie (niekto by povedal aj crackovanie) šifier a obsahuje výkonnostný test.
7. Test prehliadačov - Ako poslednú vec som testoval rýchlosť multiplatformových internetových prehliadačov (Firefox, Opera, Google Chrome a Chromium) pomocou stránky Peacekeeper od spoločnosti Futuremark (ktorá je známa svojím testovacím softvérom).
Záver - Zhrnutie (a môj názor).
1. Boot Time
Testoval som ako dlho trvá spustenie systému bez a po prihlasovaciu obrazovkou (Login Screen), dokým nenabehol internet. Počas testovania som samozrejme nepoužíval žiadne programy, aby nedošlo ku skresleniu údajov. U Ubuntu išlo o práve nainštalovaný systém, takže som nemusel vypínať žiadne dodatočné programy. Pri Windowse som vypol všetky moje programy, ktoré štartovali zo systémom. Snažil som sa aby systém fungoval, tak ako po inštalácií (čo sa mi aj celkom podarilo). Ako sa nakoniec ukázalo Ubuntu nabiehalo vždy rýchlejšie ako Windows (čo nieje až také prekvapenie). Nižšie máte aj graf s konkrétnymi hodnotami.
2. Výpočtová Rýchlosť
Ide o test rýchlosti a stability pomocou programu System Stability Tester (verzia 1.1.0), ktorý počíta číslo Pí na milióny desatinných miest. Skúšal som aj komerčný program BurnInTest od spoločnosti PassMark, ktorý robí celkové testy (CPU, 2D a 3D grafika, zvuk a podobne). Verzia BurnInTest na Windows išla celkom dobre ale port na Linux, bol hrozný. Inštalácia mi trvala cez hodinu, pretože chýbala jedna knižnica a trebalo zohnať špecifickú verziu, čo sa ukázalo ako celkom obtiažne. Tieto problémy som ale prekonal a pustil sa do testovania, problém ale nastal v tom, že program mal iné nastavenia ako Windows verzia a ukazoval úplne rozdielne výsledky. Preto upozorňujem každého aby tento soft rozhodne nepoužíval. Zato System Stability Tester (SST) je na Windows aj Linux a pri inštalácií a behu programu nenastali žiadne problémy. Program SST počíta Ludolfovo číslo (pí, ktoré je nekonečné) na desatinné miesta. Pri počítaní som použil Borweinov algoritmus a spracovanie cez dve vlákna, postupne som dal vypočítať pí na 2, 4, 8 a 16 milióny desatinných miest (každý výpočet som opakoval trikrát a urobil priemer). Pri žiadnom meraní, ani na Windows ani Linuxe, nedošlo k chybe. Najrýchlejší bol Ubuntu, i keď nie o veľa, ale predsa. Nižšie máte graf.
3. 3D Benchmarking
Ide o test výkonu grafickej karty. Ako API som použil OpenGL, pretože je na Windows aj Linux (narozdiel od DirectX). Na testovanie som použil program Tropics Benchmark (verziu 1.2). Použil som dve nastavenia, jeden som nazval "Normal" a druhý "HD" režim. Pokiaľ chcete vedieť všetky nastavenia, tak nižšie máte obrázky s výsledkami testov a aj s jednotlivými nastaveniami. V tomto teste jednoznačne vyhralo Ubuntu, ktoré malo pri obidvoch testoch vyššie skóre (u HD iba o trochu). Musím sa priznať, že zo začiatku som myslel, že vyhrá Windows, ale výsledok ma pekne prekvapil. Potom som skúsil, na porovnanie, aký bude výsledok u DirectX9 (ten bol o dosť lepší ako u OpenGL). Nižšie máte graf a obrázky s konkrétnymi hodnotami.
Konkrétne výsledky a konfigurácie:
Windows - OpenGL - Optimal
Windows - OpenGL - HD
Ubuntu - OpenGL - Optimal
Ubuntu - OpenGL - HD
Windows - DirectX9 - Optimal
Windows - DirectX9 - HD
4. Prevod HD videa
Test číslo štyri prebiehal tak trochu v "praktickom duchu". Konvertoval som HD Ready (1280x720) video s dĺžkou 19 minút a 53 sekúnd z formátu MPEG-4 do H.264. Použil som program Handbrake, verziu 0.9.4 (u Windows) a svn3313 (u Ubuntu), režim Regular >> Normal. U tohto testu boli výsledky podobné a líšili sa iba o pár sekúnd. Myslím si, že rýchlosť konvertovania sa vážne nelíši (podobne ako u výpočtovej rýchlosti) a čím viac testov by som spravil (spravil som tri), tým menej by sa výsledky líšili. Nižšie máte (zase) graf.
5. 7zip Benchmarking
7zip je archivačný program pre Windows aj Linux a obsahuje možnosť testovania rýchlosti systému. Pri tomto teste nie je veľmi čo povedať, z výsledku je jasné, že Windows je na tom lepšie ako Ubuntu. Je ale fakt, že pri Ubuntu som použil Beta verziu programu a tak možno došlo ku (menšiemu) skresleniu.
6. John the Ripper Test
John the Ripper (skrátene aj John) je známy program na lámanie (niekto by povedal aj crackovanie) šifier a obsahuje výkonnostný test. Ten testuje rýchlosť lámania (alebo skôr spracovania) rôznych kódovaní. Ja som použil štyri, FreeBSD MD5, OpenBSD Blowfish, BSDI DES a NT LM DES. Niektoré kódovania na tom boli podobne, iné sa zas líšili výrazne. Pokiaľ ale zoberieme priemer, tak je na tom Ubuntu rozhodne lepšie. To som už tak trochu vedel, pretože som crackoval wifi sieť (moju) s Aircrack-ng pod Windowsom aj Ubuntu, a Ubuntu bol vždy rýchlejší (a to o dosť).
7. Test prehliadačov
Pri tomto teste som narazil na problém, pretože internetové prehliadače nemajú žiadne vstavané Benchmarky a musel som nájsť nejaký jednotný spôsob testovania. Vďaka bohu existujú stránky, ktoré dokážu testovať výkon prehliadačov. Ja som našiel jednu z najpopulárnejších stránok, ktorú spravuje spoločnosť Futuremark, jej názov je Peacekeeper (celkom dobrý názov). Peacekeeper testuje v šiestich kategóriach, Rendering, Social networking, Complex graphics, Data, DOM operations a Text parsing. Testoval som štyri najpopulárnejšie prehliadače, Firefox, Opera, Chrome a Chromium (Open-Source verzia Chrome). Ako sa ukázalo Chromium a Opera ide vo Windowse rýchlejšie ale zase Chrome a Firefox idú lepšie na Ubuntu, preto si myslím, že je to v tomto prípade vyrovnané, ale posúďte to sami.
Záver
Záver si z tohto článku asi každý vyvodí sám, ja si ale myslím, že Ubuntu 10.04 nad Windowsom 7 vyhralo, nie o veľa ale predsa vyhralo. Čo sa týka mňa, rád používam obidva systémy, pretože každý má svoje plusy a mínusy. Windows 7 je zatiaľ najlepšia verzia Windowsu čo vyšla (to nie je teória ale fakt) a má dobrú podporu, niekedy si zahrám nejaké tie hry a celkom často používam software od Adobe (Photoshop, After Effects a Dreamweaver), ktorý na Ubuntu nie je. Ubuntu používam dosť často na technické veci, ako občasné programovanie alebo sa iba "hrám" zo systémom a zisťujem ako funguje, prezerám si internet (a sťahujem), tiež na ňom pozerám filmy (ale to aj na Windowse). Najlepšie je (aspoň podľa mňa) používať obe systémy naraz (Dualboot alebo VMware). Pokiaľ ale máte slabší počítač, tak vám rozhodne odporučím Ubuntu, ktoré na starších počítačoch (ale aj na netbookoch) ide oveľa lepšie. Dúfam, že vám tento článok aspoň niečo dal a nebolo to mrhanie času, keď máte nejakú otázku alebo pripomienku ohľadne tohto môjho testu, tak mi napíšte. P.S. Všetky grafy sú mojej výroby.
Inštalácia Linux Arch
Poznáte to, ste doma, je sobota a vy neviete čo robiť, pozeráte seriál na svojom počítači a v tej chvíli dostanete chuť na niečo nové, niečo exotické. Takto som sa cítil ja a riešil som to tým, že som si stiahol novú (aspoň pre mňa) verziu Linuxu.
Úvod
Linux Arch je odľahčená verzia Linuxu a určite nie je pre vás, keď ste práve začali objavovať svet Unixu. Je určený pre pokročilých užívateľov a správcov. Bol vytvorený Juddom Vinetom v roku 2002 a jeho najväčšou výhodou je rýchlosť. Patrí medzi najrýchlejšie distribúcie a v tom je jeho úspech. Nevýhodou je ale aj to, že ide na procesoroch i686 a x86_64 a nepobeží na žiadnom nižšom čipe (i386, i486, i586), z procesoru ale dostanete maximum. Je inšpirovaný distribúciou CRUX a vyžaduje od užívateľa určité schopnosti. Arch Linux je stále sa vylepšujúcou distribúciou, nové balíčky vychádzajú denne a nové “verzie“ systému sú vlastne iba odrazom práve aktuálnych balíkov. V praxi to znamená, že tento systém stačí nainštalovať iba raz a potom už iba updatovať, žiadne upgrady ako u Ubuntu tu nie sú.
Inštalácia
Hneď na začiatku človeka zaujme, že inštalačný súbor (iso alebo img), má iba niečo okolo 350 MB (170 MB má verzia, ktorá sa inštaluje cez internet). Ja som si stiahol verziu 2009.08-Core-i686. Po vložený CD a spustený systému sa pred vami objaví okno z možnosťami, vyberieme prvú a nabootujeme live systém. Uvidíte príkazový riadok, väčšina začiatočníkov z toho dostane skoro infarkt, nie je sa ale čoho báť. Inštalácia síce nie je tak pekne graficky spracovaná ako u Ubuntu alebo OpenSUSE ale zato je prehľadná. Stačí vám iba minimálne miesto na disku. Ja som inštaloval na 16 GB disk (vo VMware Workstation) a zvýšila sa mi ešte kopa miesta (niečo okolo 14 GB). Aby ste začali proces inštalácie musíte zadať do príkazového riadku /arch/setup a prihlasovacie meno root. Pred vami sa ukáže hlavné menu kde vás čaká sedem krokov (v podstate osem ale ten posledný je Exit, takže sa vlastne nepočíta). Dôležité je aby ste si všetko pozorne čítali, nemôžete iba stláčať Enter ako u Windowsu. Postupne si rozoberieme všetky kroky:
1. Select Source - Tu si vyberiete z akého zdroja chcete inštalovať. Ja mám stiahnutú Core verziu, takže dám CD ale keď chcete môžete dať inštaláciu cez internet (v tom prípade sa všetky balíky stiahnu z internetu).
2. Set clock - Myslím že je každému jasné čo tu má robiť, proste nastaviť čas. Pokiaľ nechcete tak to môžete urobiť aj neskôr.
3. Prepare Hard Drive(s) - V tomto kroku nastavíme kde a ako sa má systém nainštalovať. Pre tých menej skúsených radím dať možnosť Auto Prepare a potom už iba určiť ktorá časť má byť ako veľká. Tým menej skúseným stačí odklikať ponuku a ich disk sa presne rozdelí aby využil všetok priestor. V ďalších možnostiach rozdelíte disk na viac častí alebo využijete iba jeho časť (vhodné keď chcete mať na jednom počítači viac operačných systémov). Aký súborový systém (filesystem) použijete je na vás, ale odporúčam ext3 (ext2, keď inštalujete na USB).
4. Select Packages - Jednoducho vyberieme balíky, ktoré chceme aby sa nainštalovali a dáme OK. Odporúčam sa dobre popozerať v ponuke base a nájsť všetky, ktoré by ste mohli niekedy potrebovať.
5. Install Packages - Iba sa nainštalujú balíky, ktoré ste vybrali v predošlom kroku.
6. Configure System - Teraz musíte byť rozhodne opatrný a nespraviť nič, čím si nie ste istý, pretože jednoducho môžete spraviť chybu a pokaziť tak celý systém. Prakticky všetky nastavenia môžete spraviť aj po nainštalovaný. V podstate stačí nastaviť administrátorské heslo cez Root-Password a potom ešte vybrať servery z ktorých sa budú sťahovať budúce balíky. To nastavíme keď otvoríme /etc/pacman.d/mirrorlist a vyberieme niektoré servery (odporúčam vyberať podľa toho kde bývate), tak že zmažeme prvý znak (#). Potom dáme úplne dole Done.
7. Install Bootloader - Ako poslednú vec nainštalujeme bootloader (zavádzač systému). Vyberiem GRUB a dáme OK. Ako partíciu na inštaláciu GRUBu dajte /dev/sda (tá prvá). Potom sa nám zobrazí konfiguračný súbor, ktorý môžeme upravovať (len pokiaľ to viete). Odporúčam dať iba Ctrl + X a súbor nechať tak.
8. Exit Install - Blahoželám, práve ste nainštalovali Arch Linux. Stačí a už len opustiť inštaláciu a zadať v príkazovom riadku reboot (reštart systému).
Keď si niečím nie ste úplne istý odporúčam vám navštíviť domovskú stránku Arch Linuxu, ktorá vážne stojí zato. Už som videl mnoho stránok ale musím povedať, že táto je jedna z najlepších. Všetko nájdete pod jednou strechou, je tu Arch Wikipedia, ktorá obsahuje veľa návodov (dosť ich je aj v českom jazyku), skoro na všetko a keď si s niečím fakt neviete rady, je tu aj fórum (ktoré v dobe písania článku má viac ako 30 000 užívateľov a niečo cez 500 000 príspevkov). Stránka je neuveriteľne prehľadná a obsahuje doslova všetko. Znalosť anglického jazyka je ale potrebná, pretože i keď je pár návodov v češtine, 90 percent stránky je angličtine a i v systéme budete márne hľadať českú lokalizáciu.
Oficiálna stránka Arch Linuxu: TU
Česká inštalačná príručka: TU
Sprievodca pre začiatočníkov v češtine: TU
Úvod
Linux Arch je odľahčená verzia Linuxu a určite nie je pre vás, keď ste práve začali objavovať svet Unixu. Je určený pre pokročilých užívateľov a správcov. Bol vytvorený Juddom Vinetom v roku 2002 a jeho najväčšou výhodou je rýchlosť. Patrí medzi najrýchlejšie distribúcie a v tom je jeho úspech. Nevýhodou je ale aj to, že ide na procesoroch i686 a x86_64 a nepobeží na žiadnom nižšom čipe (i386, i486, i586), z procesoru ale dostanete maximum. Je inšpirovaný distribúciou CRUX a vyžaduje od užívateľa určité schopnosti. Arch Linux je stále sa vylepšujúcou distribúciou, nové balíčky vychádzajú denne a nové “verzie“ systému sú vlastne iba odrazom práve aktuálnych balíkov. V praxi to znamená, že tento systém stačí nainštalovať iba raz a potom už iba updatovať, žiadne upgrady ako u Ubuntu tu nie sú.
Inštalácia
Hneď na začiatku človeka zaujme, že inštalačný súbor (iso alebo img), má iba niečo okolo 350 MB (170 MB má verzia, ktorá sa inštaluje cez internet). Ja som si stiahol verziu 2009.08-Core-i686. Po vložený CD a spustený systému sa pred vami objaví okno z možnosťami, vyberieme prvú a nabootujeme live systém. Uvidíte príkazový riadok, väčšina začiatočníkov z toho dostane skoro infarkt, nie je sa ale čoho báť. Inštalácia síce nie je tak pekne graficky spracovaná ako u Ubuntu alebo OpenSUSE ale zato je prehľadná. Stačí vám iba minimálne miesto na disku. Ja som inštaloval na 16 GB disk (vo VMware Workstation) a zvýšila sa mi ešte kopa miesta (niečo okolo 14 GB). Aby ste začali proces inštalácie musíte zadať do príkazového riadku /arch/setup a prihlasovacie meno root. Pred vami sa ukáže hlavné menu kde vás čaká sedem krokov (v podstate osem ale ten posledný je Exit, takže sa vlastne nepočíta). Dôležité je aby ste si všetko pozorne čítali, nemôžete iba stláčať Enter ako u Windowsu. Postupne si rozoberieme všetky kroky:
1. Select Source - Tu si vyberiete z akého zdroja chcete inštalovať. Ja mám stiahnutú Core verziu, takže dám CD ale keď chcete môžete dať inštaláciu cez internet (v tom prípade sa všetky balíky stiahnu z internetu).
2. Set clock - Myslím že je každému jasné čo tu má robiť, proste nastaviť čas. Pokiaľ nechcete tak to môžete urobiť aj neskôr.
3. Prepare Hard Drive(s) - V tomto kroku nastavíme kde a ako sa má systém nainštalovať. Pre tých menej skúsených radím dať možnosť Auto Prepare a potom už iba určiť ktorá časť má byť ako veľká. Tým menej skúseným stačí odklikať ponuku a ich disk sa presne rozdelí aby využil všetok priestor. V ďalších možnostiach rozdelíte disk na viac častí alebo využijete iba jeho časť (vhodné keď chcete mať na jednom počítači viac operačných systémov). Aký súborový systém (filesystem) použijete je na vás, ale odporúčam ext3 (ext2, keď inštalujete na USB).
4. Select Packages - Jednoducho vyberieme balíky, ktoré chceme aby sa nainštalovali a dáme OK. Odporúčam sa dobre popozerať v ponuke base a nájsť všetky, ktoré by ste mohli niekedy potrebovať.
5. Install Packages - Iba sa nainštalujú balíky, ktoré ste vybrali v predošlom kroku.
6. Configure System - Teraz musíte byť rozhodne opatrný a nespraviť nič, čím si nie ste istý, pretože jednoducho môžete spraviť chybu a pokaziť tak celý systém. Prakticky všetky nastavenia môžete spraviť aj po nainštalovaný. V podstate stačí nastaviť administrátorské heslo cez Root-Password a potom ešte vybrať servery z ktorých sa budú sťahovať budúce balíky. To nastavíme keď otvoríme /etc/pacman.d/mirrorlist a vyberieme niektoré servery (odporúčam vyberať podľa toho kde bývate), tak že zmažeme prvý znak (#). Potom dáme úplne dole Done.
7. Install Bootloader - Ako poslednú vec nainštalujeme bootloader (zavádzač systému). Vyberiem GRUB a dáme OK. Ako partíciu na inštaláciu GRUBu dajte /dev/sda (tá prvá). Potom sa nám zobrazí konfiguračný súbor, ktorý môžeme upravovať (len pokiaľ to viete). Odporúčam dať iba Ctrl + X a súbor nechať tak.
8. Exit Install - Blahoželám, práve ste nainštalovali Arch Linux. Stačí a už len opustiť inštaláciu a zadať v príkazovom riadku reboot (reštart systému).
Keď si niečím nie ste úplne istý odporúčam vám navštíviť domovskú stránku Arch Linuxu, ktorá vážne stojí zato. Už som videl mnoho stránok ale musím povedať, že táto je jedna z najlepších. Všetko nájdete pod jednou strechou, je tu Arch Wikipedia, ktorá obsahuje veľa návodov (dosť ich je aj v českom jazyku), skoro na všetko a keď si s niečím fakt neviete rady, je tu aj fórum (ktoré v dobe písania článku má viac ako 30 000 užívateľov a niečo cez 500 000 príspevkov). Stránka je neuveriteľne prehľadná a obsahuje doslova všetko. Znalosť anglického jazyka je ale potrebná, pretože i keď je pár návodov v češtine, 90 percent stránky je angličtine a i v systéme budete márne hľadať českú lokalizáciu.
Oficiálna stránka Arch Linuxu: TU
Česká inštalačná príručka: TU
Sprievodca pre začiatočníkov v češtine: TU
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)